Foteniu krajiny a prírody sa venuje vo fotoklube veľká časť členskej základne a aj toto bol jeden z dôvodov prečo v roku 2011 zaradiť do plánu fotoklubových akcií krajinkársky workshop, tento krát po prvý raz ako celovíkendovú akciu. Z prvotne plánovaného trojdňového stretnutia sme nakoniec z dôvodu v tom čase dostupnej ubytovacej kapacity zrealizovali stretnutie dvojdňové. Vybrať lokalitu na takúto akciu nebol v našom okolí veľký problém pretože vhodných miest na jej konanie tu je hneď niekoľko a tak sme sa v tomto roku spoločne stretli v malebnej dedinke Súľov v krásnom prostredí Súľovských skál na chate Súľov.

Už prvotné predpovede počasia na víkend neboli moc priaznivé, malo byť daždivo a to nebola moc dobrá výhliadka hlavne čo sa týka fotenia v exteriéri. Ranný štart akcie bol oficiálne naplánovaný na desiatu hodinu ubytovaním sa na chate. Deň predtým však vyzeralo že by snáď niečo išlo nafotiť aj ráno a tak sme s Pedrom zvolili možnosť ísť na Súľov už skoro ráno a v prípade zlého počasia aspoň obhliadnuť miestny terén. Po budíčku o 4:15 sme vyrazili ráno okolo piatej na cestu z Dubnice a cestou sa aj miestami zdalo že by sa mohlo niečo dať  zrána nafotiť. Čím sme sa však viac blížili k Súľovu bolo jasné že asi moc nie. Za cieľ našej rannej túry sme zvolili Súľovský hrad a tak po necelej hodinke za svitu čelovky v poriadnej tme sme pred pol siedmou stáli hore a čakali či sa predsa len počasie neumúdri. Neumúdrilo. Aj keď to bolo chvílku nádejné oblačnosti sa ustúpiť nechcelo /cestou späť aj mierne pomrholilo/ a tak sme sa po turistickej značke vybrali na sedlo pod hradom a odtiaľ naspäť ku chate kde sme počkali na príchod zostávajúcej štvorice členov. O desiatej sme už boli v kompletnej šesťčlennej zostave /pridali sa Tomáš, Juraj, Rasťo a Robo/ takže po krátkom oficiálnom otvorení sme nabrali smer ubytko. Do hodinky sme čo to zložili, hodili do seba rýchlu svačinku a nakoľko vonku začalo mierne mrholiť bolo jasné že operatívne upravujeme program. Najskôr teória, niečo o technikách fotenia, debata o fotografiách, vhodných sklíčkach a všetkom okolo fotenia krajiny. Pravdu povediac čas plynul veľmi rýchlo a ani sme sa nenazdali a boli štyri poobede. Nakoľko sa vonku trošku začalo medzi oblaky drať svetlo bolo veľmi rýchlo rozhodnuté, že sa po modrej vyberieme okuknúť terén a ak bude priaznivo aj čo to pofotíme. Prechádzka bola zaujímavá a miestami nás aby sa „neprášilo” pokropil občasný dáždik.  Z lúk pod Bradou a Roháčom sme spravili zopár dokumentačných fotiek a potom šupom po žltej naspäť na chatu. Po krátkom oddychu sme letkom prešli nafotené zábery, čo to si ešte k nim povedali a nastal čas večere. Povečerali sme vynikajúci kotlíkový gulášik domáceho vychýreného majstra varešky /bol naozaj super/ a po krátkom oddychu nás čakal opäť projektor a ďalšia debata o fotení a úpravách fotografií s názornými ukážkami úprav ktorá skončila až neskoro po polnoci. Plán na nasledujúci deň bol jasný pretože počasie vyzeralo už večer veľmi nádejne na slušnú inverziu. Ráno budíček 5:10, krátka príprava + raňajky a potom rozdelení na dve skupinky každí iným smerom Súľovského kotla sme zahájili výstup na Súľovský hrad a pod Roháč. Juraj si ako osamelý jazdec trošku dlhšie pospal a vyrazil na svoje fotenie s prvými slnečnými lúčmi :-). Hneď ako sme ráno vyrazili z chaty sa iba potvrdzovalo že večerný predpoklad sa zrejme čiastočne naplní aj keď ako sme stúpali stále vyššie a vyššie bolo jasné že to bude dnes mierne vyššia inverzná oblačnosť a nie klasická inverzná hmla. Pri debate po ceste sme rýchlo prekonali kilometre ktoré boli pred nami takže na fotenie na dohodnutom mieste sme boli po zložení vecí rýchlo pripravení. Každý si našiel svoje miestečko a čakal na vhodný okamih pre namáčknutie spúšte. Nakoľko však bola oblačnosť zrána mierne vyššie ako by sme pre fotenie všetci potrebovali veľa z nás využilo možnosť spraviť zopár záberov predierajúcich sa lúčov v lese a treba povedať že to bol naozaj neopísateľný zážitok. Po nejakej dobe sa aj oblačnosť znížila na takú výšku že už bolo možné fotiť nádhernú scenériu Súľovských skál ktoré sú pre fotografa krajinkára vždy veľkou výzvou. A tak foťáčiky cvakali, my sme sa presúvali a hľadali čo najlepšie miesto v skalách na záber. Čas nášho odubytovania z chaty sa veľmi rýchlo blížil a tak bolo po mobilných linkách zavelené k zostupu a to každý svojou najkratšou cestou na chatu kde sme zbalili a naložili všetok arzenál, rozlúčili sa s pani majiteľkou /musím povedať že služby a prístup personálu chaty bol ukážkový, hodný pochvaly tej najvyšej úrovne/ a po skupinovej foto pred chatou sme sa po skupinkách rozišli. Aj keď nám počasie na tejto akcii až tak neprialo nebolo tým čo by nás limitovalo a tak popri zvýšení si technicko-praktických vedomostí čo sa týka fotenia krajiny a vecí s tým súvisiacich bolo vynikajúce stráviť spoločne zaujímavý čas na zaujímavom a prekrásnom mieste na ktoré sa budeme isto radi vracať.

« 1 z 2 »