Každoročne býva náš klubový kalendár naplnený akciami rôznych zameraní no krajinkárske workshop-y na Južnej Morave sú v poslednej dobe už takpovediac tradičnou klubovou akciou. Po minulých rokoch kedy sme zavítali do krásnej obce Šardice a jej širšieho okolia nebolo tomu inak ani v tomto roku. Naplánovali sme kombinovanú víkendovo-jednodňovú akciu dvoch skupiniek no nakoniec sa dohodla spoločná jednodňovka a aj keď nás počasie trošku potrápilo akcia celkom vyšla a každý si mohol prísť na svoje. Ako to na takýchto spoločných fotovýletoch býva každý sa rád podelil o svoje skúsenosti s ostatnými a o to pri takýchto akciách ide. Pomôcť jeden druhému v napredovaní a získaní širších fotografických skúseností pri fotení. Deň D bol tu a my sme mohli vyraziť na naše tretie juhomoravské dobrodružstvo.

Nakoľko sme do nášho plánu opäť zakomponovali aj fotenie východu bolo potrebné vyštartovať o niečo skôr ako zvyčajne chodíme na fotenie v blízkom okolí. Začiatok akcie bol naplánovaný už skoro ráno o 4:00 hod. v Trenčíne tak aby sme stihli s dostatočnou rezervou absolvovať našich prvých 130km k prvému zaujímavému miestu pri obci Karlín. Cesta ubiehala celkom svižne a naše dve oktávky ju ukrajovali v celkom svižnom tempe. Na pár zajacov na moravskej strane ktoré nám doslovne skákali rovno pred autá sme dorazili ku Karlínu načas a bez nejakej ujmy na plechoch. Predpovede počasia boli na sobotu tak 50/50 a vedeli sme dopredu aj to že nás trošku vyfúka ale takéto veci jednoducho človek nedokáže ovplyvniť. Skôr nás prekvapilo priamo na mieste konanie európskych pretekov do vrchu o ktorých nemal nikto z nás ani tušenie a ktoré nám trošku skrížili naše plány. Jediné okamžité riešenie bolo použiť krátku obchádzku a čo najskôr prísť autami na najbližšie vhodné miesto. Rýchle zaparkovanie neďaleko Karlína, rozdelenie sa do dvoch skupiniek a naše fotenie mohlo oficiálne začať. Jedna skupinka si to namierila na protiľahlé kopce skúsiť rannú panorámu Karlínskej gaštanovej aleje a druhá menejčlenná to nasmerovala na Karlínsky kopec /miesto našej plánovanej prvej zastávky/. Kraj je to v týchto miestach naozaj nádherný a pre fotografa poskytuje veľké množstvo veľmi zaujímavých miest pre fotenie. Typické moravské polia a ich „vlny“ vynikajú hlavne pri západe a východe a tak sú tieto dve časti dňa asi najviac fotenými v týchto končinách. Naviac celé okolie je hojne obývané srnčou zverou ktorá sa po priľahlých poliach presúva v početných stádach čo sa sem tam celkom pôsobivo podarí využiť pri komponovaní záberov. Dve hodinky rýchlo prešli a našim ďalším cieľom bolo nové nami ešte nefotené plochy rozľahlých polí nad obcami Želetice a Dražúvky. Krásny rybník a kľukaté poľné cesty vytvárali pred nami nádherné scenérie. Veľká škoda že nám prestalo na nejaký čas slnko asistovať a čerstvý vietor s mohutnou oblačnosťou len dotváral reálny obraz väčšej časti celého dňa. Aj tak nám nepriazeň počasia nebránila v rozoberaní všetkého možného o fotení a popri samotnom fotení krajiny sa diskutovalo o ďalších zaujímavých veciach týkajúcich sa fotenia, fotografie a ďalších blízkych miest pre fotenie. Vcelku rýchlo ubehol čas za ktorý sme spoločne prešli väčší okruh po okolí a vrátili sa nazad k našim odparkovaným tátošom. Krátka porada kde sa vyberieme ďalej a ako ďalšie miesto pre fotenie bola zvolená poľná cesta medzi Karlínom a Nenkovicami s malým okruhom po priľahlých zvlnených lánoch a poliach. Hlavne o miestach pri Karlíne je možné povedať že sú veľmi zaujímavé hlavne pre fotenie pri východe a západe. Celkom sme túto prechádzku dobre načasovali nakoľko nás na pár desiatok minút zahnala do oktáviek ľahká jarná sprcha v podobe menšej dažďovej prehánky. Krátka poobedná prestávka a naša cesta pokračovala ďalej v smere na Šardice a už všetkým známy šardický kotol a priľahlé šardické polia. Už bolo jasné že počasie s nami až tak moc spolupracovať nebude a tak bol zvolený aspoň variant preskúmania časti územia v okolí na pár dokumentačných záberov. Ešte sme na mieste nejaký čas kalkulovali s tým že by sa podmienky mohli trošku zlepšiť no mohutná oblačnosť od severovýchodu neveštila žiadnu pozitívnu zmenu pre najbližší čas. A pretože už bolo zbytočné robiť presun na nejaké ďalšie miesto po krátkom doplnení kalórií a tekutín sa jedna zo skupiniek rozhodla pre ukončenie fotenia a návrat na rodnú hrudu. Zbytok našej expedície ešte nejakú hodinku skúsil vyčkať na mieste vo viere že sa stane malý zázrak no bolo to len naše zbožné prianie. Zázraky sa zväčša jednoducho nedejú kedy by to bolo vhod. A tak to zabalil aj náš zostávajúci zvyšok fotovýpravy. Aj keď nám počasie spravilo celkom slušný škrt cez naše plány výlet na Južnú Moravu bol opäť plný krásnych zážitkov a nádherných výhľadov na okolitú krajinu. Toto fotenie je v prípade jednodňovej akcie hlavne o šťastí aby vyšlo práve v daný deň to pravé svetlo, no nie vždy sa tak aj stane. Je to proste tak, človek počasie neriadi a ani ho nikdy riadiť nebude. Všetci však vieme že toto nebola naša posledná návšteva juhomoravských polí a preto sa už teraz všetci tešíme na našu najbližšiu návštevu tohto prekrásneho kraja a miesta. Snáď k nám bude nabudúce príroda viac naklonená. Radi sa potom podelíme o naše zábery so všetkými ktorým tento kraj tiež učaroval ako nám.