Rok nám všetkým prešiel ako voda a náš spoločný termín už tradičného fotoklubového stretnutia s členmi FOP Poprad bol predo dvermi. Kvôli veľmi nepriaznivému počasiu bolo nutné ešte týždeň pred plánovaným štartom spraviť korekciu finálneho termínu /posunutie o ďalší týždeň/ no toto rozhodnutie bolo asi najlepším čo sme v danej situácii mohli spraviť nakoľko podobná iná akcia konaná na tom istom mieste v prvoplánovanom termíne nedopadla čo sa týka fotenia vôbec dobre. V tomto roku prevzali žezlo organizácie spoločného stretnutia členovia FOP-u takže naša úloha bola vyčkať na finálne inštrukcie a v deň D zahájiť túto akciu na dohodnutom mieste a v stanovenom čase. Tento rok to bol trošku netradičný štart a to účasťou na výstave fotografií našich priateľov z Popradu ako inak v Poprade.
Cesta smerom na východ ubiehala celkom svižne a až na malé zdržanie sa v Žiline pre vážnejšiu dopravnú nehodu sme pricestovali vcelku načas do miesta našej prvej zastávky – Podtatranskej knižnice kde aktuálne vystavovali svoje fotografie členovia hostiteľského fotoklubu. Úvodná účasť bola z našej strany trošku poskromnejšia nakoľko veľa členov nemalo po týždňovom posune termínu voľný víkend a tak sme nakoniec akciu absolvovali v počte štyroch členov nášho fotoklubu (Mario Hrubý, Miroslav Nevidzan, Jana Pagáčová a Zuzana Kopuncová). Po zhliadnutí si naozaj skvelej a vydarenej výstavy kde bolo vidieť veľmi veľa skvelých fotografií nasledoval presun do obce Lesnica, ktorá sa stala na najbližšie dva dni našim útočiskom a východzím bodom našich spoločných fotení. Podvečer po rýchlom vybalení sa sme ešte stihli pred západom pozrieť okolie Lesníckeho sedla ktoré bolo naozaj na skok autom z Lesnice. Počasie nebolo vôbec pre fotenie ideálne a na oblohe visela mohutná oblačnosť ktorá celkom pohltila slnko pri západe. Ani predpoveď počasia na nasledujúci deň nesľubovala nejaké veľké zlepšenie situácie a tak sme s očakávaním nejakej rannej inverzie išli po večeri a následnej už tradične spoločnej debate trošku pospať. Budíček bol naplánovaný na skoršiu hodinu /cca 5:00 hod./ aby bolo dostatok času prísť na naše prvé naplánované miesto fotenia. Žiaľ ranná inverzia sa nekonala a naviac bola ranná obloha ešte dosť zatiahnutá čo predĺžilo čas pokiaľ sa slnko ako tak dostalo nad mraky. Postupne sa nám však nasvietila celá časť úbočí Lesníckeho sedla a tak sme si aspoň takto vychutnali atmosféru tohto naozaj neopísateľného a nádherného miesta v Pieninách. Čas postupne ubiehal a onedlho nastal čas obeda ktorý sme po krátkom presune autami absolvovali v štýlovej reštaurácii v Červenom Kláštore. Trošku sme pri obede podebatovali o doterajšom priebehu akcie, dobili batérie a pripravili sa na ďaľšie večerné fotenie plánované na Haligovských skalách. Po obede nasledoval krátky presun na Lesnícke sedlo a po zaujímavej debate s majiteľom priľahlého bufetu bolo zavelené na ďaľšie pokračovanie akcie smerom na horský hrebeň nad obcou Haligovce. Cestu tam nám spestrilo stádo 800 ovečiek ktoré sa pasúce presúvali okolo nás. Prvotný zámer nájsť nejakú vhodnú vyhliadku moc nevyšiel a tak sme chvíľu hľadali nejaké dobré miesto ktoré sme aj našli ale výhľad bol veľmi zlý z dôvodu neskutočne silného oparu od západu. Vysoké Tatry a Belianky nebolo ani vidieť a tak sme sa aspoň pokochali výhľadom na Haligovce ktoré sa pred nami ukázali v plnej kráse. Nasledovala cesta späť na Lesnícke sedlo kde sme ešte spravili nejaký pokus o fotenie západu s následným presunom do Lesnice na dobrú večeru a debatu pri vínku a vinikajúcej dulovici J. Ako to už býva tradične debata nemala konca a prebrali sme toho naozaj veľa. Ako sa komu darilo za ten uplynulý rok, čo má kto nové, čo sa ďaľšie do budúcna plánuje. Nakoľko sa aj menil letný čas veľmi zábavnou bola aj diskusia o tom kedy ísť spať a kedy vstať aby sme stíhali ranný východ. Nakoniec zvíťazila voľba neprestavovať hodiny a stávať rovnako ako tomu bolo aj predošlé ráno J. Ešte večer sme sa museli rozlúčiť s pár členmi ktorí žiaľ kvôli iným povinnostiam museli večer odísť takže sa celá naša skupinka trošku zmenšila. Budík tak očakávaného rána zazvonil a pohľad z okna veštil že by to dnes naozaj mohlo s inverziou vyjsť. V okolí sa stlala nízka hmla ktorá nám všetkým vykúzlila tak očakávaný úsmev na tvári a splnenie tajných snov. Rýchle raňajky, zbalenie všetkého potrebného a následná cesta opäť na sedlo. Už po príchode a vystúpení z auta bolo jasné že inverzie bude dosť pre všetkých. Na počudovanie sobotná mnohopočetná ranná účasť aj iných fotografov sa na tomto mieste nezopakovala čomu sme sa aj trošku čudovali no bolo to len na osoh veci. Aspoň sme sa toľkí netlačili v jednom priestore. Výhľad na Lesnícke sedlo v hmle bol nádherný a pri východe slnka sa celý priestor nasvietil zaujímavým ranným svetlom. Nebyť slabšej oblačnosti na východe ktorá trošku zbrzdila intenzitu vychádzajúceho slnka a mierneho oparu nad Tatrami boli by podmienky na fotenie úplne stopercentné. My sme ale potešili aj týmto podmienkam nakoľko to bolo ozaj maximum čo sme mohli počas tohto víkendu využiť na fotenie. Pri fotení sa všetci snažili nájsť si čo najlepšie miesto a vzniklo veľa celkom vydarených fotiek a kompozícií. Čas sa ale zastaviť nedá a tak sme sa po fotení ešte pred obedom zbehli do penziónu pobaliť, naložiť veci do áut, rozlúčiť sa s príjemnou pani domácou veľmi pekne zariadeného penziónu Pieninka s následným krátkym presunom na miesto nášho posledného plánovaného fotenia na Dunajci. V poslednej zátoke na slovenskej strane sme spravili zopár záberov, spoločnú fotografiu a nasledoval presun do obce Žákovce pri Poprade na slávnostné ukončenie akcie a gulášik, ktorý nám pripravil majiteľ jedinečného múzea cyklistiky pod Tatrami p. Payerchin. Toto posedenie bolo naozaj výnimočné, o gulášiku nehovoriac. Prezreli sme si aj jeho historickú expozíciu cyklistiky so zaujímavým a veľmi pútavým výkladom. Nakoniec nasledovalo spoločné fotenie a oficiálne ukončenie vynikajúcej a veľmi vydarenej akcie.
Opäť sa nám len potvrdilo že toto spoločné stretnutie má svoje čaro a je veľmi dobrým spôsobom ako po roku spoločne prežiť pár dní s ľuďmi ktorí majú rovnakú záľubu a koníček. Boli to zaujímavé tri dni s kopou rozdebatovaných tém, rozprávaní a priateľských debát. Budúce stretnutie tentoraz pripadá organizačne na náš fotoklub takže si opäť dáme záležať na výbere naozaj zaujímavého miesta pre toto naše spoločné stretnutie. Všetky potrebné informácie budú včas zverejnené a už teraz začíname rozmýšľať čo zaujímavé pre všetkých do tohto stretnutia zakomponovať. Do tej doby prajeme všetkým ktorí sa zúčastnili ale aj tým krorí sa stretnutia zúčastniť nemohli len to najlepšie svetlo a veľa zaujímavých a tvorivých nápadov pri fotení zaujímavých a krásnych vecí okolo nás.
Foto: Mario Hrubý, Vladimír Hurajt, Marek Kopnický